Если у вас возникли сложности с курсовой, контрольной, дипломной, рефератом, отчетом по практике, научно-исследовательской и любой другой работой - мы готовы помочь.
Предоплата всего
Подписываем
Kto druhému jamu kope, sám do nej padne
Kocúr Beníček rád kopal druhým jamu.
Z času na čas ho zachvátila taká neodolateľná túžba vykopať niekomu jamu, že sa nevedel dočkať večera, keď stíchne pouličný ruch a on bude môcť nerušene kopať jamu vyhliadnutej obeti. Vezme rýľ, lopatu, popľuje si labky a s chuťou sa dá do roboty. Kope rýchlo a šikovne, aby ho nikto nezbadal. Svoju prácu preruší len vtedy, keď ho pochytí smiech pri predstave, ako vyhliadnutá obeť padá do jamy.
Jedného dňa si Beníček povedal, že musí stoj čo stoj vykopať jamu mačke Kripolíne, lebo ak si ju niekto z obyvateľov mačacej krajiny naozaj zaslúži, je to predovšetkým chudá, jedovatá mačka Kripolína, ktorá do Beníčka večne zabŕdala. Len čo ho zbadala, už naňho pred celou ulicou pokrikovala, že jej nedbanlivou chôdzou ošpliechal novú a veľmi peknú ružovú sukňu, že ho videla nastupovať do električky s odtrhnutým gombíkom, že mu v spánku píska v nose, čím ruší nočný pokoj. A keď raz k tomu všetkému pripojila mocným, hrubým hlasom, že vraj po večeroch jedáva červíky, bol si Beníček načistom, že mačku Kripolínu jama neminie.
Nevedel iba, kde jej jamu vykopať, lebo pred svojím domom mala betónový chodník.
Napokon sa rozhodol, že jamu vykope pred domom Chňapkovcov, ktorí bývali až na Brezovej ulici. Kripolína bola u Chňapkovcov častým hosťom, lebo Chňapkovci sa neprestajne hádali a hádavosť bola aj jej najväčšou záľubou. Ich telefónne číslo poznala naspamäť. Hocikedy zavolala, či by sa k nim nemohla prísť trochu hádať. Chňapkovci vždy s radosťou privolili, veď boli práve vo veľkej hádke a tešili sa, že s Kripolíniným príchodom sa hádka ešte zväčší. Kripolína sa vedela hádať o čokoľvek, a preto sa ani nemusela telefonicky vyzvedať, o čo sa Chňapkovci hádajú a ako sa na hádku pripraviť.
Už sa ani nepamätala, kedy sa začala hádať prvý raz – možno ešte v ranom detstve alebo až potom, keď zistila, že má mocný, hrubý hlas, ktorým hocikoho v hádke prekričí. Isté však bolo, že sa vedela pohotovo zapojiť aj do najťažšej hádky.
Kocúr Beníček patril k obyvateľom, čo sa často zdržiavali na Brezovej ulici, aby sa mohli z dlhej chvíle potešiť hádkou u Chňapkovcov. Títo pravidelní poslucháči hádok si v duchu pochvaľovali, že Chňapkovci sa spolu s Kripolínou hádajú veľmi hlasno a zreteľne, že dobre vyslovujú jednotlivé samohlásky i spoluhlásky, a preto počúvajúci nemusí napínať uši, môže si pri hádke pokojne priasť a tváriť sa, akoby ho hádka vôbec nezaujímala.
Beníček ako stály poslucháč hádok poznal tak dobre hlasy Chňapkovcov, že sa mohol v telefonickom rozhovore s Kripolínou predstaviť ako najstarší Chňapko a pozvať ju na pomoc v hádke. Podarilo sa mu dokonale napodobniť Chňapkov hlas. Chvíľami si nebol ani sám istý, či to telefonuje on, alebo najstarší Chňapko.
Kripolína sa pozvaniu veľmi zaradovala.
Obliekla si šaty s divokými farbami, aby nimi mohla v prípade potreby vyvolať novú hádku, a rýchlou chôdzou sa vybrala ku Chňapkovcom. Tentoraz jej neprekážalo ani to, že sa bude musieť hádať pošepky, lebo Beníček zavolal neskoro a Chňapkovci po desiatej hodine vždy hádku stíšili, ba dakedy, keď sa im zazdalo, že cez okno zazreli mačacieho policajta Bubuka, ktorý dozeral na nočný pokoj, hádali sa iba očami.
Kripolína dúfala, že Chňapkovci sa dnes večer očami hádať nebudú, lebo taká hádka bola pre ňu veľmi namáhavá a ľahko mohla po nej zostať škuľavá.
Keď vošla ku Chňapkovcom, Beníček opustil svoj úkryt a dal sa do práce. Všetko si dobre premyslel, a preto začal kopať jamu hneď za bránou. Predpokladal, že Kripolína bude od Chňapkovcov vychádzať chrbtom, lebo mala vo zvyku ešte aj v bráne sa hádať. A aj keby nevychádzala chrbtom, premýšľal Beníček pri kopaní, jamu nezbadá, veď je taká namyslená na svoju hádavosť, že pri chôdzi jednostaj drží nos hore a pod nohy sa vôbec nepozerá.
Beníček veselo hĺbil jamu a vôbec netušil, že ho v skrytosti pozoruje kocúr Uliáš, známy bitkár, ktorý iba pred chvíľou vyšiel z mačacej krčmy a úporne uvažoval, s kým takým by sa mohol v tejto neskorej večernej hodine pobiť. Pohľad na Beníčka ho tak potešil,
že musel vynaložiť veľké úsilie, aby nezačal od radosti spievať. Konečne vie, kto kope pred mačacími obydliami jamy!
Natiahol si na labky boxerské rukavice, ktoré nosieval stále so sebou, a vyčkal, pokým Beníček neskončí svoju prácu.
Až keď sa nič netušiaci Beníček oprášil od hliny a spokojný s peknou, hlbokou jamou vykročil domov, prišla Uliášova chvíľa. Postavil sa Beníčkovi do cesty a dal mu oňuchať boxerskú rukavicu.
Nečakaná boxerská vôňa Beníčka tak vyľakala, až sa mu zatmilo v očiach. V sebaobrane začal ustupovať. Od strachu celkom zabudol na jamu. A vzápätí do nej padol.
To Uliáša načisto upokojilo. Potrestala ho jama, pomyslel si, a keď v diaľke zbadal policajta Bubuka, ktorý mu dal neraz pokutu, stiahol si boxerské rukavice a rýchlo sa pobral domov.
Len čo sa poudieraný Beníček vyštveral z jamy a krivkajúc urobil pár krokov, oslovil ho prísnym hlasom policajt Bubuk.
Okamžite ho začal vyšetrovať.
Otvoril si svoj policajný zápisník, vzal si policajnú ceruzku a spustil paľbu otázok. Pri každej otázke hodilo Beníčka dozadu.
Keď sa ho Bubuk napokon spýtal, prečo kopal na ulici jamu, Beníček pocítil, že znova padá do hĺbky.
Pri Beníčkovom páde Bubukovi zaraz zmäklo jeho policajné srdce, a preto ani nedal previnilcovi pokutu, iba mu prikázal jamu zahrabať. A tak mačka Kripolína obišla dobre.
U Chňapkovcov strávila celú noc.
Tentoraz vznikla hádka z jej príchodu. Chňapkovci tvrdili, že ju vôbec nepozývali, kým ona vravela, že na vlastné uši počula, ako ju najstarší Chňapko telefonicky volá na návštevu.
Chňapkovci povedali, že azda ani vlastné uši nemá, keď hovorí také výmysly.
Kripolína na to odvetila, že ak ona nemá vlastné uši, potom sú všetci Chňapkovci slepí a nemajú ani nosy.
Ak oni nemajú nosy, vyhlásili Chňapkovci po krátkej rodinnej porade, ona má pod nosom namiesto fúzov obyčajné nitky z bavlny.
Tým sa skončila ich prvá hádka. Zvíťazili v nej Chňapkovci, lebo najväčšou urážkou v mačacej krajine je, keď sa niekomu podarí urobiť si posmech z cudzích fúzov.
Zato v poslednej hádke zvíťazila Kripolína, lebo zistila, že prší. Bolo to už na úsvite.
Aby mohla vzniknúť škriepka, Chňapkovci museli tvrdiť, že neprší. Žmurkli na seba a rýchlo zaspali. To bola ich jediná záchrana. Inak by im nezostávalo nič iné, len vyjsť na Kripolínin návrh von a na vlastných bundách sa presvedčiť, že prší.
Kripolína opustila Chňapkovcov s pocitom víťazstva. Bola taká hrdá na svoju výhru v poslednej hádke, že nos držala hore, ako len mohla. A hoci si vôbec nevidela pod nohy, do jamy nepadla, veď ju musel Beníček zahrabať.
Po chvíli však začala kýchať, pretože jej do nosa poriadne napršalo. A kýchala aj potom, keď vyšlo slnko a ona nastúpila do ranného autobusu s úmyslom vyvolať v ňom hádku.
To sa jej nepodarilo, lebo cestujúci sa dobre vyspali a mali výbornú náladu. Najlepšiu náladu mal šofér, ktorý cestujúcich obveseľoval spevom a žartmi.
Keďže sa s Kripolínou nikto nechcel hádať, začala sa škriepiť sama so sebou, čo vyvolalo vo veselom, dobre vyspatom autobuse smiech.
Zahanbená a kýchajúca Kripolína vystúpila na najbližšej zastávke.
Keby ju tam bol uvidel kocúr Beníček, podistým by bol z jej výzoru usúdil, že predsa len spadla do nejakej jamy, ktorú si azda aj ona sama vykopala. No kocúr Beníček Kripolínu nevidel. Práve telefonoval doktorovi Muftifarskému, aby ho prišiel ošetriť.
Nebolo mu všetko jedno. Utešovalo ho iba predsavzatie, že už nikdy nikomu jamu kopať nebude. Dobre vedel, že znova by do nej padol sám.